História slovenského divadla – 14. Kostýmový dizajn
Divadelný kostým vznikal a rozvíjal sa paralelne vo vzťahu so scénografiou. V prvých desaťročiach od vzniku Slovenského národného divadla sa kostýmom nevenovala špeciálna pozornosť. Ich autormi boli často scénografi a požičiavali sa z divadelného skladu. Časom sa situácia zmenila a v súčasnosti sa slovenská scénografická škola môže pýšiť vynikajúcimi tvorcami, ktorí pre
Slovensko prinášajú zo zahraničia rad ocenení (Pražské Quadriennale, Bienále výtvarného umenia v São Paulo, slovenské divadelné ocenenie DOSKY) a vytvárajú svojbytný divadelný rukopis.
K priekopníckym osobnostiam divadelného kostýmu patrili maliar a ilustrátor Ján Ladvenica a Ľudmila Brozmanová-Podobová, ktorá v rokoch 1940 – 1944 viedla dielne Slovenského národného divadla. Práve ich úsilie a profesionálny vklad kliesnili cestu divadelnému kostýmu v najzložitejších spoločenských podmienkach.
Zakladateľka profesionálneho kostýmového návrhárstva, pedagogička a kostýmová návrhárka Ludmila Purkyňová ako prvá formulovala princípy kostýmovej tvorby nielen prakticky, ale aj teoreticky. V Purkyňovej kostýmoch dominujú grafické princípy – plocha a línia. Purkyňovej prvá žiačka Helena Bezáková sa svojím originálnym rukopisom výrazne odlišuje od svojej pedagogičky. Kostýmy realizovala ako trojrozmerné objekty vytvorené kolážou a vrstvením rôznych textílií.
Stanislava Vaníčková vychádzala z presného historického strihu. Redukovala historické prvky, čím docielila na javisku minimalistickú a civilnú formu divadelného kostýmu. K staršej generácii patrí aj Margita Polónyová, ktorá v kostýmovej tvorbe prejavila zmysel pre charakterizačnú iróniu a zveličenie.
Jednou z najvýraznejších osobností slovenského divadelného, filmového a televízneho kostýmu bol Milan Čorba. Kostýmovú tvorbu chápal v širokých súvislostiach. Často bola jeho tvorba inšpirovaná módnym dizajnom a priamou citáciou historických odevov.
Výtvarný rukopis Ľudmily Várossovej sa vyznačuje rafinovanými citáciami, duchaplnou aktualizáciou historických štýlových prvkov v kombinácii s modernými výtvarnými postupmi. Peter Čanecký v kostýmovej tvorbe uplatňuje výrazovú skratku, precízne línie a premyslenú farebnosť. Hľadá ideálnu proporciu medzi témou, textom, hudbou a hercom. Pre zástupkyne strednej generácie Mariju Havran a Alexandru Gruskovú je typický čistý strih, jednoduché tvary a premyslené narábanie s farbou. V bábkarskej, ale tiež v činohernej tvorbe je výrazná práca Evy Farkašovej, ktorá sa vyznačuje nekonečnou kreativitou a nápaditosťou.
Online projekt História slovenského divadla priamo vychádza z materiálov putovnej výstavy theatre.sk.
