História slovenského divadla – 1. Divadlo a dráma na území dnešného Slovenska do roku 1919
Počiatky náboženskej formy stredovekého divadla siahajú do 9. storočia a súvisia s procesom dotvárania liturgie západného kresťanstva, v súvislosti s ktorým zohrala rozhodujúcu úlohu tvorba trópov. Prvý veľkonočný trópus s názvom Quem quaeritis? (Koho hľadáte?), ktorý vznikol na pôde kláštora St. Gallen v dnešnom Švajčiarsku, bol zdramatizovaný v priebehu 10. storočia a z takéhoto resurekčného veľkonočného predstavenia sa na sklonku spomínaného decénia zrodilo prvé, vyslovene divadelné
štádium stredovekej náboženskej drámy – liturgická hra.
Nástup renesancie a humanizmu sa vo sfére vývoja náboženských divadelných prejavov na území dnešného Slovenska prejavil v udomácnení nového dramatického žánru – školskej hry.
Vývoj svetskej formy nášho (ako aj českého) renesančného a humanistického divadla najmarkantnejším spôsobom ovplyvnili dvaja po česky píšuci slovenskí dramatici, ktorí počas svojho života pôsobili na Morave a v Čechách – Pavel Kyrmezer a Juraj Tesák Mošovský.
Aj v období baroka možno za najrozšírenejší fenomén náboženskej dramaticko-divadelnej produkcie označiť (protestantskú a katolícku) školskú hru.
S nástupom osvietenstva v druhej polovici 18. storočia sa školské hry čoraz väčšmi pociťovali ako prežitok a v roku 1794 boli úradne zakázané.
Vznik slovenského ochotníckeho divadla
Rozvoj ochotníckeho divadla na území dnešného Slovenska najviac ovplyvňovalo divadlo nemecké a maďarské. Divadelné aktivity ochotníkov boli sústredené vo viacerých kultúrnych centrách – v Brezne, Sobotišti, Levoči, Martine, Tisovci, Banskej Štiavnici či v Banskej Bystrici. Oficiálnym dňom vzniku slovenského ochotníckeho divadla je 22. august 1830, keď v Liptovskom Sv. Mikuláši počas prázdnin Gašpar Fejérpataky-Belopotocký uviedol spolu so študujúcou mládežou veselohru Kocúrkovo Jána Chalupku. Medzi najvýznamnejších dramatikov tohto obdobia patrili Ján Chalupka, Ján Palárik, neskôr Ferko Urbánek. Ich veselohry sa stali základom repertoárov slovenských
ochotníckych divadiel.
Začiatky slovenských divadelných aktivít mali najmä národnobuditeľský význam. S pomocou Samuela Jurkoviča, učiteľa a neskôr aj notára v Sobotišti, založili bratislavskí študenti Slovenské národní divadlo Nitranské 5. augusta 1841. Členmi divadelného spolku boli okrem príslušníkov bratislavskej mládeže aj miestni nadšenci z okolia Sobotišťa.
Roky druhej polovice 19. storočia boli pre slovenský národ a kultúru najpriaznivejšie. Vznikla Matica slovenská v Turčianskom Sv. Martine (1863) a založili sa tri slovenské gymnáziá v Revúcej, v Turčianskom Sv. Martine a v Kláštore pod Znievom. Čulý divadelný ruch sa postupne preniesol aj do ďalších slovenských mestečiek – Trnavy, Prešova, Nitry, Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Trenčína, Žiliny. Významným strediskom ochotníckeho divadla sa popri Liptovskom Sv. Mikuláši stal Turčiansky Sv. Martin. Liptovskomikulášski ochotníci sústredili svoju prácu v Slovenskej besede, martinskí ochotníci rozvinuli intenzívnejšiu divadelnú činnosť po založení Slovenského spevokolu (1872).
Online projekt História slovenského divadla priamo vychádza z materiálov putovnej výstavy theatre.sk.
