História slovenského divadla – 2. Vznik Slovenského národného divadla
Prvým krokom na ceste k národnému divadlu bol vznik Družstva SND ako účastinárskej spoločnosti, keďže kultúrny divadelný stánok nemohol rátať s významnejšou subvenciou od novovzniknutého štátu – Československa. Fundamentom národného divadla sa stala zájazdová východočeská divadelná spoločnosť, ktorú viedol skúsený divadelník Bedřich Jeřábek. K etablovaniu divadelnej spoločnosti na Slovensku prispel jej zájazd po slovenských mestách v roku 1919.
V 20. rokoch divadlo viedol ako súkromný podnikateľ Oskar Nedbal, hudobný skladateľ a dirigent. Dôraz kládol najmä na prezentáciu internacionálnych divadelných druhov – opery a baletu. Na čelo činohry angažoval Václava Jiřikovského, ktorý sa usiloval o jej poslovenčenie. Prijal do divadla dramaturga pre slovenský repertoár Tida J. Gašpara a rovnako inicioval preklady významných dramatických diel do slovenčiny.
Na vývoj slovenského herectva mal veľký vplyv zájazdový súbor Marška, hoci fungoval len jednu sezónu 1921/1922. Po slovensky naštudoval tretinu svojho repertoáru. Ďalším krokom k poslovenčeniu a emancipácii slovenského činoherného divadla bolo rozdelenie činohry v roku 1932 na samostatnú českú a slovenskú činohru. Tento krok urobil z prevádzkovo-obchodných záujmov riaditeľ divadla Antonín Drašar.
Rok 1938 znamená novú etapu Slovenského národného divadla. Česká činohra bola zrušená a časť jej členov sa podarilo umiestniť do slovenského súboru (Jozef Budský, Ján Sýkora, Mária Sýkorová, Mária Želenská, Karel Rint a Míla Beran). Ostatní museli zo Slovenska odísť. Nová politická orientácia štátu však spôsobila, že divadlo museli opustiť nielen českí, ale aj niektorí slovenskí umelci (Andrej Bagar, Martin Gregor, Hana Meličková, Ružena Porubská).
Dôležitým krokom k profesionalizácii slovenského divadla bola aktivita režiséra Janka Borodáča v oblasti školenia divadelných profesionálov. Z jeho iniciatívy sa v roku 1925 otvoril na súkromnej Hudobnej škole pre Slovensko dramatický odbor pre štúdium herectva. V roku 1928 získala škola právo verejnosti, právo vykonávať skúšky a vydávať vysvedčenia platné v celom štáte a premenovala sa na Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko. Jej absolventi pomáhali vytvoriť v roku 1932 v národnom divadle súbor Slovenskej činohry a stávali sa platnými členmi súboru operného. Škola sa stala základným pilierom budúceho divadelného umeleckého školstva.
Prvým operným predstavením bola opera Bedřicha Smetanu Hubička, 1. marca 1920.
Prvým činoherným predstavením bola inscenácia hry bratov Mrštíkovcov Maryša, 2. marca 1920.
Prvým baletným predstavením bol balet Léa Delibesa Coppélia, 19. mája 1920.
Prvou premiérou slovenskej inscenácie hry boli dve jednoaktovky Jozefa Gregora Tajovského Hriech a V službe, 21. mája 1920.
Online projekt História slovenského divadla priamo vychádza z materiálov putovnej výstavy theatre.sk.
