Kocúrkovo po 190 rokoch
⹂Osobnosť Gašpara Fejérpatakyho–Belopotockého a jeho oddaná kultúrna a osvetová práca pre náš región a celý slovenský národ je nesporná a dnes už bohužiaľ neoceniteľná. Pri životopisnom skúmaní Belopotockého života nachádzam veľké množstvo tragických skutočností, ktoré iba znovu a znovu vykresľujú život skutočnej slovenskej osobnosti v pomerne tragických farbách. Belopotocký sa za celý svoj život nedočkal žiadneho významného spoločenského uznania, dokonca zomrel v neskrývanom smútku a sklamaní. Zdá sa, akoby sme si zvykli, že osobnosti a najmä umelecké osobnosti, ktoré vytvárajú to zásadné, čo dnes nazývame kultúrou či identitou, sú spájané s dramatickým životom plným útrap – k umelcovi akoby patril život plný bujarých a dramatických zvratov.
Prečo je to tak?
Prečo sa postavenie umelca, učiteľa, vychovávateľa nedostáva do popredných spoločenských línií, ale naopak blúdi kdesi na chvoste, kde sa mu dostáva najmä kolektívneho pohŕdania? Belopotocký bol ‚osvietenským bláznom‘, ktorý sníval o inteligentnejšej spoločnosti a malomeste, v ktorom existuje okrem alkoholu, vulgarizmov, zabíjačiek aj kniha, či divadlo. Viem si predstaviť, aké muselo byť ‚veselé‘ prehovárať a nadchýnať negramotný ľud a šľachtu k inému typu zábavy, než na akú bol zvyknutý od kolísky. Celý život učil, vzdelával a vychovával, za čo sa stával terčom posmechu vyššie postavených.
Dnes, keď si pripomíname 190 rokov od uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia na Slovensku, o ktoré sa postaral práve Gašpar Fejérpataky–Belopotocký, je mojím cieľom tento deň osláviť divadlom. Myslím si, že nie je dôležité pripomínať si len históriu, ale ideu, s ktorou liptovskí ochotníci predstúpili pred svojich priateľov. Ako sa spoločne dokázali nadchnúť pre niečo tak bláznivé a na prvý pohľad zbytočné, ako je divadlo a umenie. Belopotocký by iste uvítal naše rozhodnutie, pretože sme z toho istého cesta, ktoré nerozumie kapitálu, biznisu a politike, ale rozumie citu, kráse a umeniu a je pripravené znášať kritiku, výsmech či pohŕdanie. Naše Kocúrkovo po 190 rokoch je komédiou o nás, o profesionálnych ochotníkoch v nás, je naším komentárom k súčasnému svetu, k svetu malomesta, k svetu umenia a je nekončiacou snahou dokázať, že chceme okolo seba lepší svet.
Sme nasledovníkmi Belopotockého snov a naše improvizované divadelné predstavenie je testom nielen našich schopností, ale aj vašich diváckych skúseností a empatie. Naším cieľom je osláviť toto výročie ochotníckeho divadla divadlom a to v plnej vážnosti i s humorom.“
režisér Ján Mikuš
KOCÚRKOVO PO 190 ROKOCH
Divadelná udalosť
Improvizovaná divadelná inscenácia pri príležitosti 190. výročia vzniku ochotníckeho divadla na Slovensku – uvedenia prvého ochotníckeho predstavenia Gašparom Fejérpatakym-Belopotockým.
Miesto: Synagóga v Liptovskom Mikuláši
Dátum: 22. august 2020
Čas: 19.00 hod.
Obsadenie: Peter Havasi, Ľudmila Klimková, Mario Kermiet, Ján Kuráň, Stanislav Štofčík, Ján Mikuš, Ľubomír Raši, Helena Švarcová, Pavlína Hrbatá, Gabriela Rajniaková
Scenár a réžia: Ján Mikuš
Kamera a strih: Richard Chomo
Zvuk: Lukáš Kasprzyk
Kocúrkovo po 190 rokoch – Divadelná udalosť je súčasťou festivalu neprofesionálneho divadla na Liptove – LiptovDIV.
