História slovenského divadla – 9. Muzikál
Skutočná muzikálová vlna sa preliala Slovenskom na prelome 60. a 70. rokov. Na to, aby mohol vzniknúť plnohodnotný muzikálový
repertoár, bolo potrebné vybudovať technické i personálne zázemie, čo sa začalo dariť po skončení vojny. Divadelná sieť sa stabilizovala a popri operných scénach v Bratislave (1920), Košiciach (1945) a neskôr aj v Banskej Bystrici (1959) vznikli dve divadlá so špecializovanými spevohernými súbormi – Slovenské divadlo so sídlom v Prešove (1944, dnes Divadlo Jonáša Záborského) a Nová scéna Národného divadla (1946, dnes Divadlo Nová scéna). Uvoľnenie politickej i spoločenskej atmosféry v polovici 50. rokov sa premietlo aj do dramaturgie hudobno-dramatických súborov. Popri osvedčených autoroch sa na scénu dostali diela zakázaných (Voskovec – Werich) i západných autorov (C. Porter, J. Herman, L. Bernstein a i.) a v roku 1959 aj prvý muzikál Keď je v Ríme nedeľa (Divadlo Nová scéna). V rozmedzí nasledujúcich štrnástich rokov priniesli spevoherné súbory divákom slávne a významné muzikály, a to s nemalým diváckym i umeleckým úspechom doma i v zahraničí.
Obdobie normalizácie sa stalo umelou brzdou aj na tejto ceste. Na druhej strane domácich tvorcov inšpiroval úspech zahraničných muzikálov. Po prvých pokusoch (Kormorán, 1966) prišli aj prvé úspechy – Revízor (1973) a Cyrano z predmestia (1977). Popri domácej tvorbe sa dramaturgie opäť vrátili k zhudobňovaniu klasických textov (napr. Husári P. A. Bréala) alebo overených domácich autorov (Plné vrecká peňazí J. Soloviča v úprave M. Lasicu a J. Satinského), ale aj k uvádzaniu diel autorov východného bloku (Na skle maľované, 1974, Červená karavána, 1975 alebo Cigáni idú do neba, 1987).
Druhú vlnu veľkého návratu zažil muzikál po roku 1989. Divadlá sa snažili nadviazať na úspech inscenácií zo 60. rokov (Fidlikant na streche, 1990, 1994, 1998, 2002, 2007), na druhej strane so stúpajúcim sebavedomím siahali po nových hitoch svetovej tvorby (Pokrvní bratia, 1993; Jozef a jeho zázračný farebný plášť, 1994; Mačky, 2016). Zrodil sa fenomén Bednárik, ktorý na dlhé roky ovplyvnil pohľad na muzikál na Slovensku i v Česku a vďaka muzikálu Dracula prešiel cez niekoľko kontinentov. Spolu so zahraničnými muzikálmi sa na javiská dostávajú aj diela domácich autorov. Niektoré sa snažia o svojbytnú výpoveď (Prekliaty básnik, 2013), iné sa opierajú o popularitu časom overených piesní (Ôsmy svetadiel, 2011) a príbehov (Tisícročná včela, 2013; Pacho sa vracia, 1995; Kubo, 2018).
Online projekt História slovenského divadla priamo vychádza z materiálov putovnej výstavy theatre.sk.
