História slovenského divadla – 5. Činohra
Piliere svetovej dramatiky
Slovenčina sa v prvých rokoch existencie slovenského profesionálneho divadla dostávala na javisko veľmi pomaly a sporadicky. Činoherné slovo sa k divákom prihováralo prevažne v češtine. Aj prvou činohernou premiérou v Slovenskom národnom divadle (2. marca 1920) bola česká hra – tragédia Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Maryša, v réžii českého režiséra Václava Jiřikovského. Bez pomoci českých divadelníkov by sa však slovenská Tália rodila omnoho ťažšie.
Slovenské divadelníctvo rýchlo dobiehalo zameškané a pravidelne siahalo aj po zahraničných hrách. Pri europeizácii, modernizácii a kultivácii činohernej tvorby zohrávala výraznú úlohu najmä francúzska a ruská dramatika. Tvorcovia dokázali s úspechom preniknúť do vnútorného sveta predlohy, osvojiť si náročný verš, ale i melodickú ľahkosť konverzačného štýlu francúzskych hier a na druhej strane obsiahnuť psychologicky komplikované vnútorné procesy postáv v ruských drámach.
Skutočnou skúškou vzostupu slovenského činoherného umenia sa stal Parnas svetovej dramatiky – dielo Williama Shakespeara a divadelné dedičstvo antickej kultúry. Slovenskí divadelníci sa k tomuto dedičstvu dostávali veľmi oneskorene, keďže chýbali aktuálne preklady. Až od obdobia druhej svetovej vojny sa začal aj u nás cieľavedome pestovať záujem o Shakespeara a antické drámy.
Podobný osud malo aj veľkolepé filozofické dielo Johanna Wolfganga Goetheho Faust. Filozofická a inscenačná náročnosť vyvolávala v tvorcoch veľkú úctu a rešpekt. Debutové uvedenie prvej časti Goetheho verzie malo premiéru v SND síce už v roku 1931 v réžii Viktora Šulca v českom jazyku, ale na kompletné slovenské naštudovanie oboch častí Goetheho básnickej drámy sme museli čakať až do roku 2010. Pomedzi to sme sa však stretli aj s inými inscenáciami faustovskej témy a vo všetkých prípadoch išlo o odvážne a často i úspešné dramaturgické a režijné činy, ktoré dokazovali erudíciu a pripravenosť slovenských divadelníkov na túto nesmrteľnú tému rozumu a pokušenia.
Piliere slovenskej klasiky (1830 – 1930)
Za zrod slovenského divadelníctva sa považuje pôsobenie Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého a uvedenie Kocúrkova Jána Chalupku v Liptovskom Sv. Mikuláši v roku 1830.
Slovenská dráma sa rodila ťažko a oproti svetu aj dosť oneskorene, naozaj plnohodnotne až v závere 19. storočia. Ale i tak vo svojej rôznorodosti obsahuje tituly kvalitou porovnateľné so zahraničnými vzormi. Zároveň v našom prostredí vznikli drámy, ktoré boli konkrétnymi prínosmi pre ďalšie epochy. Svoju aktuálnosť a divadelný potenciál potvrdzovali každým novým uvedením.
Online projekt História slovenského divadla priamo vychádza z materiálov putovnej výstavy theatre.sk.
