História slovenského divadla – 4. Divadelná architektúra
Divadelná architektúra na Slovensku má bohatú históriu. Autormi projektov historických divadelných budov boli predovšetkým zahraniční architekti, ktorých tvorivý vstup do slovenského prostredia bol veľkým prínosom aj pre rozvoj mestskej a miestnej kultúry. Vo svojich projektoch k nám prinášali aktuálne trendy európskych dobových myšlienkových prúdov.
Medzi najstaršie zachované divadelné budovy na západnom
Slovensku patrí historická budova Slovenského národného divadla v Bratislave. Autormi tohto unikátneho diela boli v roku 1866 viedenskí architekti Ferdinand Fellner a Hermann Helmer. Z prelomu 19. a 20. storočia sa na petržalskom nábreží Bratislavy zachovalo významné, pôvodne letné Divadlo Aréna, ktoré je spojené s ranými rokmi tvorby jednej z najvýznamnejších osobností moderného európskeho divadla – režiséra Maxa Reinhardta.
Špecifickým druhom architektúry z konca 19. storočia bola reduta. V kontexte miestnej architektúry má reduta a divadlo v Spišskej Novej Vsi mimoriadne postavenie. V dejinách slovenského divadla zohráva dôležitú úlohu mesto Martin – sídlo Matice slovenskej a Spevokolu. Tu v roku 1888 postavil prvý slovenský architekt a staviteľ Blažej Bulla Národný dom, dnes sídlo Slovenského komorného divadla, v ktorom našiel svoje pôsobisko aj spomínaný Spevokol. Ukážkovým príkladom klasicizujúcej architektúry inšpirovanej talianskym novecentom je Mestské divadlo v Žiline.
Budova Divadla Andreja Bagara v Nitre sa zaraďuje do modernej solitérnej divadelnej architektúry. Divadlo odráža dobové predstavy o flexibilnom a komplexnom divadelnom priestore. K modernej architektúre patrí aj novostavba Slovenského národného divadla v Bratislave. Traja autori v priestorovom koncepte prepojili klasický poriadok s modernou abstrakciou. Celkový priestor je rozdelený na opernú sálu, činohernú sálu a experimentálne štúdio s variabilným usporiadaním javiska a hľadiska.
Multifunkčné a experimentálne priestory
Už začiatkom 20. storočia sa špecializované divadelné priestory budovali ako súčasť administratívnych alebo iných účelových budov. Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava sa nachádza v bývalej budove Slovenskej národnej banky. Bolo včlenené do multifunkčnej budovy, ktorá v sebe spájala rôzne funkcie a prevádzky. Snahy o vystúpenie z tieňa veľkých „kamenných“ budov sú spojené so 60. rokmi a snahou o priblíženie sa divákovi. Atmosféra 60. rokov 20. storočia priniesla aj nekonvenčné divadelné priestory, kde sa divadelná prevádzka prispôsobovala iným rozličným priestorom. Napríklad priestory dnešného Štúdia L + S boli od svojho vzniku a pôsobenia Tatra Kabaretu súčasťou hotela Tatra.
Všetky bábkové divadlá na Slovensku vznikli adaptovaním priestorov, ktoré sa pôvodne využívali iným spôsobom. Žilinské bábkové divadlo v súčasnosti využíva priestor bývalej židovskej telocvičnej jednoty Makabi. Bábkové divadlo na Rázcestí od roku 1993 využíva priestor jednej z dvojice mestských víl v Banskej Bystrici postavených začiatkom 20. storočia. Hľadisko je flexibilné a dá sa usporiadať do viacerých variantov. Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici sa v roku 2010 presťahovalo z menších priestorov v dome kultúry do zrekonštruovanej budovy bývalého stavebného odborného učilišťa.
Architektonický experiment Stanica Žilina-Záriečie – S2 vznikol ako multifunkčný priestor v roku 2009. Bol postavený z pivných prepraviek, ktorého súčasťou bol aj 12 metrov dlhý starý lodný kontajner. Priestor ovenčený mnohými oceneniami, žiaľ, v roku 2019 vyhorel. Priestory, v ktorých hráva divadlo Teatro Tatro, stan a maringotka, v roku 2008 doplnil nový divadelný prostriedok a úspešný projekt Zázračný divadelný automat. Celosvetovú premiéru mal na kultúrnej olympiáde v Kanade v roku 2010.
Online projekt História slovenského divadla priamo vychádza z materiálov putovnej výstavy theatre.sk.
