História slovenského divadla – 11. Bábkové divadlo
Slovenské profesionálne bábkarstvo prešlo počas svojej sedemdesiatročnej existencie vývinom, v rámci ktorého sa svojimi osobitnými tvorivými výsledkami plnohodnotne zaradilo medzi ostatné divadelné druhy na Slovensku. Rozvoj ochotníckeho bábkarstva na Slovensku v prvej polovici 20. storočia formovalo spoločné kultúrno-spoločenské zázemie Československej republiky aj tradícia kočovných bábkarov 19. storočia. Priekopníkom slovenských kočujúcich bábkarov bol Ján Stražan. Na prelome 19. a 20. storočia sa rozrástol svet slovenských bábkarov o rodinu Dubských a Anderlovcov.
V 50. rokoch minulého storočia začali postupne vznikať profesionálne bábkové divadlá. Spočiatku boli administratívnou súčasťou krajových divadiel a len postupne sa osamostatňovali. Ich vznik bol úzko spätý s aktívnou prácou ochotníckych bábkarov. Mnohí už vtedy používali netradičné alebo aspoň na svoju dobu moderné výrazové prostriedky. Ako prvé vzniklo Bábkové divadlo Žilina (1950), ďalšie vzniklo v Nitre (1951, dnes Staré divadlo Karola Spišáka), Bratislave (1957, dnes Bratislavské bábkové divadlo), Bábkové divadlo v Košiciach (1959) a v Banskej Bystrici (1960, dnes Bábkové divadlo na Rázcestí). V priebehu nasledujúcich desaťročí profesionálne bábkové divadlá vytvorili vlastnú pôvodnú bábkarskú dramatiku (Ján Romanovský, Ján Ozábal, Ľubomír Feldek, Jozef Mokoš, Ján Uličiansky), popri detskom začali oslovovať aj dospelého diváka, využívali rôzne typy bábok a postupne prešli k odkrytému vodeniu, ktorému okrem antiiluzívnosti dominuje hravosť, metafora a partnerský vzťah herca a bábky. Pôsobili v nich významní režiséri (Ján Romanovský, Bohdan Slavík, Karel Brožek, Vladimír Predmerský, Milan Tomášek, Bedřich Svatoň, Ján Hižnay, Ján Uličiansky, Ľubomír Vajdička, Jozef Bednárik a i.) a scénografi (Jana Pogorielová, Hana Cigánová, Eva Farkašová, Ján Zavarský, Peter Čisárik, Miroslav Duša a i.).
Dôležitá zmena vo vývoji slovenského divadla nastala po roku 1989. V tomto období začali oficiálne vznikať súkromné bábkové divadlá. Zakladali ich absolventi odboru bábkarstva z pražskej Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení a neskôr aj bratislavskej Katedry bábkarskej tvorby Vysokej školy múzických umení. Prelínaním žánrov a foriem vznikajú synkretické inscenácie, ktoré v sebe spájajú prvky a postupy z rôznych divadelných druhov (pantomíma, bábkové divadlo, tanečné, pohybové divadlo). Nezávislé divadlá priniesli aj návrat k tradičnému bábkarskému remeslu a jeho starobylým technikám a témam, často transformovaným do nového šatu. Spoločne s tvorbou piatich verejných (samosprávnych) divadiel dávajú súčasnému slovenskému bábkarstvu žánrovú, dramaturgickú a inscenačnú pestrosť.
Online projekt História slovenského divadla priamo vychádza z materiálov putovnej výstavy theatre.sk.
